Jasovská Jaskyňa

	Kontakty
	Správca: Ing. Jozef Menda
	Adresa: 044 23 Jasov
	Telefón: +421/(0)55/ 466 41 65
	E-mail: jasovj@ssj.sk

Poloha jaskyne

Jasovská jaskyňa sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Slovenského krasu, neďaleko východného okraja Jasovskej planiny, na južnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras.

Geológia a geomorfológia jaskyne

Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových sivých gutensteinských vápencoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch bývalým ponorným tokom Bodvy v piatich vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m. Z rôznych tvarov riečnej modelácie sú najvýraznejšie stropné korytá. Bohatú sintrovú výplň zastupujú pagodovité stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny, brčká a iné formy.

Niekoľko poznatkov  o jaskyni

Jasovskú jaskyňu sprístupnil rád premonštrátskych kanonikov už v roku 1846. Jaskyňa je súčasťou prírodného dedičstva Slovenskej republiky. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny bola ustanovená za prírodnú pamiatku.

Súčasne patrí medzi jaskyne, ktoré sú  súčasťou zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO, (od roku 1995: Domica, Gombasecká, Jasovská a Ochtinská aragonitová jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa od roku 2000), a ako jedna z najvýznamnejších bola vyhlásená v roku 1996 Ministerstvom životného prostredia SR za národnú prírodnú pamiatku.  Od roku 1995 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty (realizované prostredníctvom spoločnosti Štós kúpele a.s.).

Prehliadková trasa v jaskyni
Dĺžka: 720  m
Doba trvania: 45 min
Priemerná teplota:  8,8 – 9,4°C
Jaskyňu vytvorili ponorné toky rieky Bodvy v druhohorných triasových vápencoch v piatich vývojových úrovniach.

Jaskyňa je známa:

• výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi (pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká) a vývojom podzemných priestorov,
• širokým druhovým zastúpením netopierov (zimuje tu až 19 druhov z celkového počtu 24 druhov žijúcich na Slovensku – z nich podkovár južný /Rhinolophus euryale/ v oblasti Jasova dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia.),
• viacerými archeologickými nálezmi,
• zaujímavou históriou (o tom, že jaskyňu poznali už v historických dobách, svedčí aj bratrícky nápis v Husitskej sieni z roku 1452).

• Pravidelný vstup sa uskutoční pri minimálnom počte 4 osôb.
• Vstupy sa môžu z prevádzkových dôvodov uskutočniť na základe rozhodnutia správcu jaskyne aj medzi hodinami pravidelných vstupov.
• Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne aj medzi hodinami pravidelných vstupov. Nesmie sa tým narušiť plynulosť prevádzky jaskyne a treba zaplatiť poplatok.

História  jaskyne

Jasovská jaskyňa bola osídlená v neolite (bukovohorská kultúra), bronzovej dobe, halštatskej dobe (staršej železnej dobe) a rímskej dobe. Sporadické archeologické nálezy poukazujú aj na možné osídlenie v paleolite.
Traduje sa, že horné časti jaskyne objavil mních z rádu premonštrátov v Jasove, pričom prvé zmienky o existencii rádu sa viažu na 12. storočie. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali ako skrýšu v časoch ohrozenia. V jaskyni sa zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa. Letopočet 1576 v Dóme netopierov dokladá, že niektoré spodné časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. V jaskyni sa našla dýka s cizelovaným ornamentom, ktorá asi pochádza z čias tureckej expanzie. Jaskyňu sprístupnili zásluhou predstaveného rádu premonštrátskych kanonikov v Jasove Alojza Richtera v roku 1846.
V roku 1923 objavili Tigriu chodbu (J. Tenjak, J. Koval), priestory nad Tigrou chodbou (V. Bluma za pomoci A. Štanglera a S. Práta), priestory za Veľkým dómom (J. Zikmund so spolupracovníkmi) a horné poschodie s nápisom z roku 1452 (J. Zikmund).

Jaskyňa bola nanovo otvorená pre verejnosť po úpravách v roku 1924. Jaskyňa je elektricky osvetlená od roku 1926. Klub československých turistov sprístupnil úsek Bludiska v roku 1931 a vyrazil dolný vchod. V roku 1935 sa sprístupnilo horné poschodie s nápisom z roku 1452, vyrazenou štôlňou z Veľkého dómu aj okolie Bieleho dómu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 550 m. z celkovej dĺžky 2811 m.

Výstava vo vstupnom areáli Jasovskej jaskyne

Otvorená od 27. 5. 1997. Skladá sa z dvoch častí. Prvá časť obsahuje informácie o geologických a geomorfologických pomeroch Jasovskej jaskyne a okolia, o formách sintrovej výplne, speleoklimatických a hydrologických pomeroch jaskyne, paleontologických nálezoch a jaskynnej faune. Druhá časť predstavuje ochranu jaskyne v rámci Národnej prírodnej rezervácie Jasovské dubiny v NP Slovenský kras a ozdravovacie speleoklimatické pobyty v jaskyni.

Náučné panely
Správa slovenských jaskýň nainštalovala pri Jasovskej jaskyni panel na ochranu netopierov (1995).

Prístup k jaskyni – autobus, auto

• smer Košice – Šaca – Moldava nad Bodvou – Turňa nad Bodvou –Rožňava: štátna cesta E 571
  pri čerpacej stanici v Moldave nad Bodvou odbočiť napravo na cestu č.550, dĺžka trasy Košice – Jasov je 38  km (Moldava nad Bodvou - Jasov 10 km)
• smer Košice – Pereš – Malá Ida – Hodkovce – Jasov:
  odbočka napravo na Jasov pri Pereši cestou č. 548,  dĺžka trasy Košice – Jasov je 29  km
• smer Spišská Nová Ves – Smolník – Štós – Medzev – Jasov:
  štátna cesta č. 548, dĺžka trasy je 83  km
• smer Rožňava – Turňa nad Bodvou – Moldava nad Bodvou – Košice:
  pri čerpacej stanici v Moldave nad Bodvou odbočiť naľavo na cestu č. 550, dĺžka trasy Rožňava – Jasov je 52 km