Kláštor premonštrátov

Prvá budova premonštrátskeho kláštora z roku 1228 bola pravdepodobne z dreva. Románska kamenná budova, ktorú začali budovať za obdobia vlády Kolomana, ešte počas vpádu tatárskych kmeňov nebola dostavaná. V rokoch 1421 - 1436 bol gotický kláštor prestavaný do hradbami obohnaného kláštorného komplexu. Po mnohých úderoch bol prestavaný v rokoch 1687-1699.

Samotné jadro stavby bolo gotické, s menšími renesančno-barokovými úpravami. Počas éry prepošta Sauberera - v štyridsiatych rokoch 18. storočia - bola stavba zrútená, aby sa pripravilo miesto pre veľkolepý neskorobarokový kláštorný komplex. Na základe spoločných prvkov stavieb sa usudzuje, že autorom stavby je viedenský architekt Anton Pilgram. Nádherná a dôstojná stavba, ktorá je vsadená do zázračnej prírodnej scenérie, je jednou z najvzácnejších barokových umelecko-architektonických pamiatok.

Pôdorys je tvaru obdĺžnika, s centrálne umiestneným kostolom (detail je na obrázku vyššie - vpravo), ktorý delí budovu na dve samostatné krídla. Pravé krídlo je konvent a ľavé krídlo tvorí prelatúra. Obe krídla uzatvárajú dvor so štvorcovým pôdorysom, ktoré slúžili ako záhrady pre meditáciu. Priečelie je vyzdvihnuté rohovými vežami s manzardkou a členia ho pravidelne sa striedajúce okná, prerušované rizalitmi (zvislé výstupky priečelia budovy od základov) končiace plastikami ozdobenými freskami. Téma fresiek sa týka cirkevných symbolov a odovzdanosti kláštora kráľovi.

V predĺžení hlavnej osi kostola Sv. Jána Krstiteľa sa rozprestiera kláštorná knižnica, ktorá je zvonku zvýraznená zdvihnutým výbežkom priečelia. Zvláštnosťou kláštornej budovy je skutočnosť, že má 365 okien - ako dní v roku, má 12 veľkých komínov - ako mesiacov v roku, a má 4 vchody - ako počet ročných období.

Staviteľom kláštorného komplexu je tirolčan Anton Salzgeber, ktorý po ukončení stavby požiadal o košické občianstvo. Výzdoba kostola - štukatéra, architektonické plastiky, sochy a mramorovanie sú dielom Johanna Hennevogela (obrázky vpravo i vľavo). Pravdepodobne od neho pochádzajú sochy Sv. Štefana a Sv. Ladislava umiestnené v priečelí kostola. Jeho dielo sa  vhodne dopĺňa s  umeleckými dielami maliara Jána Lukáša Krackeraa sochára a maliara Jána Antona Kraussa, ktorý okrem iného vyzdobil kostol aj príjemne pôsobiacimi soškami putti.

Vysvetenie kostola Sv. Jána Krstiteľa sa uskutočnilo v roku 1766, kedy bol už kláštor pravdepodobne dobudovaný.

Zdroj: Kol.autorov, Jasov , Obecný úrad Jasov,1996, ISBN 80-967258-4-X (Rmus. Tomáš Karol Bartal, O. Praem.; Rmus. D. Kiss Endre András, O.Praem.)