osobnosti pedagogickej obce
V každej spoločnosti existujú ľudia, ktorí sa pričinia o tvorbu dejín a sú ich hybnou silou, čím vyniknú nad vlastným okolím a stávajú sa tu autoritami. Často však nachádzajú uplatnenie inde a odchádzajú za splnením svojho sna do iných miest či štátov.
V prípade Jasova je nevyhnutné brať do úvahy existenciu kláštora a osobností, ktoré sa k nemu viažu, ale nie je možné zabudnúť ani na ľudí, ktorí sú možno menej nápadní, ale dokázali sa presadiť v svojom odbore - či to je veda, kultúra, šport alebo umenie, a o ktorých možno ani mnohí obyvatelia samotného Jasova nevedia.
Z nám známych zdrojov a poznania skutočnosti zatiaľ na tejto stránke nájdete zoznam osobností, ktorých rodiskom je Jasov, ale aj obyvateľov, ktorí uzreli svetlo sveta v iných mestách alebo štátoch, ale sa ich životná púť dotkla Jasova.
Uvítame poznatky, ktoré ste ochotní poskytnúť na zverejnenie o osobnostiach, ktoré prispeli k zviditeľneniu Jasova, seba ako rodáka obce, ale aj svojou prítomnosťou v obci prispeli k jeho zveľadeniu a priaznivo ovplyvnili svoje okolie v duchovnej, kultúrnej, ekonomickej alebo inej oblasti.
Narodil sa v Jasove 18.3.1769. Pôsobil ako notár v Pešti, neskôr ako učiteľ v Rožňave a vo Veľkom Varadíne. Pre svoje zásluhy pri výchove mladej generácie bol povýšený do šľachtického stavu. Tlačou vyšli jeho tri práce. Mnohé zostali v rukopise. Zomrel 2.7.1863.
Goóts Mihály
Narodil sa v Jasove 12.2.1880. Vyučoval v Košiciach a v roku 1917 sa usadil v Szolnoku, kde sa stal riaditeľom chlapčenskej vyššej odbornej školy.
Zdroj: Kolivoško, Š.: Jasov - Kapitoly z dejín, OcÚ v Jasove, 2004, ISBN 80-969163-6-X
Gustáv Faller (1816–1881)
Keď zomrel Gustáv Faller, významný odborník svojej doby, tak o ňom vtedy takto písali v jednom odbornom časopise: „Uhorské baníctvo, bojujúce o svoje prežitie, znovu prišlo o jeden z pilierov. Smrť uchmatla vynikajúceho bojovníka, ktorý jednak ako praktizujúci baník, jednak ako banícky spisovateľ, ale predovšetkým ako najpovolanejší apoštol banskej vedy: ako akademický profesor, získal pre seba trvalé a nevädnúce zásluhy.” (Farbaky I., 1881. str. 22–23)
Životná púť vynikajúceho banského inžiniera a profesora baníckej akadémie v Banskej Štiavnici je úzko spätá s Horným Uhorskom. Narodil sa 2. marca 1816 v Gelnici. Študoval baníctvo, lesníctvo a hutníctvo na akadémii v Banskej Štiavnici v rokoch 1836 – 1840. Nejaký čas bol poslucháčom prednášok z geológie u Viliama Haidingera vo Viedni. V rokoch 1843 – 1846 bol asistentom na katedre baníctva – banského merania – banského strojníctva, v rokoch 1850 – 1851 je zastupujúci profesor a napokon sa stal profesorom resp. vedúcim školy v rokoch 1855 – 1870.
Pôsobil aj ako banský úradník a po odchode do dôchodku sa stal správcom majetku a poradcom jasovského opátstva vo veciach baníctva a lesníctva. „Odišiel z tohto sveta v tichej utiahnutosti” 20. januára 1881. Pochovaný je na jasovskom obecnom cintoríne.
Vari aké zásluhy urobili nesmrtelným meno Gustáva Fallera? Medzi iným to bola jeho vysoko rozvinutá činnosť na poli profesorského pôsobenia. Je zakladateľom preslávenej profesorskej dynastie Banskej Štiavnice. Učeným profesorom hutníctva tu bol aj jeho syn Karol.
Štefan Farbaky, bývalý riaditeľ banskej akadémie píše o milom profesorovi Gustávovi Fallerovi takto: ... „ pomáhal šíriť dobré meno Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici od zasnežených štítov pohorí Nórska po kapskú oblasť a od európskej civilizácii holdujúcemu Japonsku až po na rudu bohaté štíty Sierry Nevady”... (Farbaky I., 1881. str. 22).
Vysokovzdelaný a jazykov znalý profesor „si zaslúžil v plnej miere mimoriadne lipnutie svojich študentov a ich lásku, svojou zdvorilou povahou a práve tak zaujímavými ako aj vynikajúcimi prednáškami a v neposlednom rade svojou obrovskou zbehlosťou v rôznych odvetviach baníctva, ktorou sa osvedčil pri každej príležitosti.” (Farbaky I., 1881. str.23) Aj Csath Béla zdôrazňuje „výnimočné udalosti Fallerovho života sa viažu k profesorskému pôsobeniu”. (Csath B., 1992. 130. l.)
Fallerova odborná publikačná činnosť má tiež medzinárodný význam. Z jeho v odbore známejších diel môžeme spomenúť Der schemnitzer Metall-bergbau... (Schemnitz, 1865) a Beschreibung einiger wichtigerer metall-bergbaue der comitate Zips, Gömör und Abauj (Schemnitz, 1868), v ktorých predstavuje rudné bane okolia Banskej Štiavnice, Spiša, Gemera a Abaujskej stolice. Bol redaktorom periodicky vydávaných štyroch ročeniek troch banských inštitúcií monarchie (Banská Štiavnica, Leoben, Příbram) s názvom Berg und Hütten-männisches Jahrbuch.
Faller sa venoval aj historickému bádaniu. Bol prvý dôkladný bádateľ priebehu vzdelávania bansko-hutníckych odborníkov na území Uhorska. Výsledok jeho práce bol vydaný ako samostatná publikácia v roku 1871 v Banskej Štiavnici pod názvom A selmeczi M.Kir. Bányász- és Erdészakadémia évszázados fennállásának emlékkönyve (Pamätná kniha, vydaná z príležitosti storočnice maďarskej kráľovskej Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici).
Gustáv Faller získal uznanie pre svoju krajinu aj ako odborník z praxe. Uskutočnil vo Viedenskom baníckom múzeu pozorovania s cieľom podrobnejšieho výskumu v geológii a mineralógii. V roku 1840 bol banícky praktikant v Chorvátsku. Dvorná kancellária ho v roku 1843 vyslala na skúmanie významnejších domácich i zahraničných banských diel a osád.
V roku 1852 pracoval ako inžinier v tirolskom banskom a soľnom podniku. Prirodzene, najlepšie poznal štôlne z okolia Banskej Štiavnice. Z dĺžky približne „40 zmepisných míľ banských otvorov, tunelov a štôlní bolo možno jeden – dva, ktoré by neprechodil”. (Farbaky I., 1881. str. 23). K jeho menu sa viaže prvý odborný výskum geologických a banských pomerov v hnedouhoľnej panve pri Dorogu (Zsámboki L., 1983. str. 147). Meno Gustáva Fallera si pripomínajú aj v banskom mestečku severohontianskej oblasti. Jeho meno figuruje vo vydaní o významných osobnostiach Banskej Štiavnice (Herčko, I. 1995, str. 60).
Patrí sa teda aj nám spomenúť si na nášho významného predchodcu, i keď len malú časť na sklonku svojho života trávil v Jasove, ktorého zem sa stala miestom jeho posledného odpočinku.
Preložené z: Csáky Károly: Híres Selmecbányai tanárok, 2003 in
http://mek.niif.hu/01800/01841/01841.pdf
Prof. Ing. Frankovics Boldizsár, DrSc. dr.h.c.
Narodil sa v Jasove, kde ukončil aj základné vzdelanie. Po stredoškolských štúdiách od roku 1938 na premonštrátskom gymnáziu v Košiciach, a po skončení vojny končiac maturitou na Fráter György Gymnáziu v Miškovci a získaní maturity na slovenskom gymnáziu v Rožňave, nastúpil v roku 1948 na elektortechnickú fakultu Technickej univerzity v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku 1953.
Pracoval ako výskumný pracovník, asistent na strojníckej fakulte Technickej univerzity, stal sa profesorom Lyonskej univerzity Clauda Bernarda vo Francúzsku a od roku 1992 je univerzitným profesorom.
V súčasnosti (2005) je zástupcom riaditeľa v Ústave Informatiky SAV.
Je členom viacerých vedeckých inštitúcií a v rokoch 1991 - 95 bol podpredsedom SAV.
Zameriava sa na problematiku umelej inteligencie a jej využitia v modelovaní technických postupov a v ich riadení.
Na oficiálnej webstránke obce bol 19.9.2008 uverejnený takýto oznam: Vážení občania,oznamujeme vám, že dňa 20. septembra 2008 sa uskutoční o 14:00 hodine na obecnom cintoríne obrad uloženia telesných pozostatkov pána profesora Baltazára Frankovicsa,významného rodáka našej obce.Venujme mu tichú spomienku s účasťou a náležitou úctou. Jeho lokálpatriotizmus potvrdzuje aj skutočnosť, že si želal, aby posledný odpočinok mal v rodnej zemi. Česť jeho pamiatke!
Zo spomienok na mladosť:Pochádza z rodiny remeselníka - čižmára v Jasove. S láskou spomína na rodnú obec, priateľov i rodinu a pokiaľ to je možné, pravidelne ich navštevuje. Zo spomienok na študijné roky si pripomína hlavne obdobie druhej svetovej vojny, ktoré spôsobilo, že bol presunutý do Nemecka a prežil bombardovanie Drážďan. Po návrate maturoval v Maďarsku - pre zaostanie v štúdiách zapríčinené vojnovými rokmi končil dva ročníky za jeden školský rok. V snahe nastúpiť na slovenskú vysokú školu, slovenskú maturitu získava v Rožňave. Zaujímavosťou v spomienkach je využitie jazykových znalostí na prípravu študentov pre učiteľské povolanie v povojnových rokoch, kde sa zúčastnil ako prednášateľ v maďarčine na kurzoch pripravujúcich učiteľov maďarských škôl.
Zaujímal sa aj o šport, čo sa prejavilo v účasti na súťažiach v šerme za školu, hral v basketbalovom mužstve v divízii a ako hráč vo futbale hral druhú ligu.
Zo spomienok na kariérny rast:
V rámci zavádzania tepelného výskumu riešil úlohu vo Východoslovenských energetických závodoch a vzápätí sa stal asistentom na Technickej univerzite v Košiciach. Po zániku fakulty energetiky si vyberá ďalšie smerovanie - automatizáciu, s ktorou sa presadil v Slovenskej akadémii vied, kde v roku 1966 bol jedným zo zakladateľov Ústavu kybernetiky SAV, ktorého riaditeľom je od roku 1990. V roku 1992 získal titul univerzitného profesora. Z problematiky, na ktorú sa zameral, uverejnil 6 monografií, 12 monografických statí a približne 215 vedeckých článkov.
Tajomstvo úspechu výskumných projektov vidí vo "vytvorení vyhovujúceho tímu, ktorý pozostáva z takých jedincov, s ktorými sa oplatí spolupracovať".
Zdroj:Selye örökében - Szlovákiai magyar tudósok válogatott portréi, Selye János Kollégium, Komárom, 2005
