Zádielska tiesňava

Národná prírodná rezervácia (NPR) Zádielska tiesňava od roku 1954 (Inak: Zádielska dolina) má dĺžku 8 km, jej skalnatá roklinová časť cca 3 km. Na niektorých miestach je jej šírka len 10 m, pričom okolité strmé svahy sa týčia do výšky 400 m. Má rozlohu 214,73 ha a nachádza sa v katastrálnom území Bôrky a Hája. Leží severne od obce Zádiel. Zaberá tiesňavu potoka Blatnica spolu s priľahlou častou doliny, ktorej strmé stráne pokrývajú aj rastliny v týchto klimatických podmienkach netypické, napr.  plamienok alpínsky, astra horská lysá, jazyk jelení, tis obyčajný, ale aj hadomor rakúsky, hadomor purpurový, kozinec  mechúrikatý belavý, včeľník rakúsky a i. Zo živočíchov tu nachádzame endemické chrobáky Duvalius bokori a Othiorhynchus roubali, z mäkkýšov zas zebrovku stepnú i Alopiu clathrat doplnené pestrým zložením hmyzu a motýľov, ako aj jašteríc a plazov.

Charakteristikou panorámy Zádielskej tiesňavy je 105 metrov vysoká skalná veža nazývaná Cukrová homoľa.

V doline je aj Náučný chodník v dĺžke, ktorá sa zvládne za necelé tri hodiny  v mierne náročnom teréne.

Mimoriadnou udalosťou v tejto lokalite bolo rekordné lanové premostenie Zádielskej tiesňavy - "Veľký zádielsky traverz", ktorú prekonal Gustáv Stibrányi v  dĺžke 847 m v roku 1997. Udalosť bola zapísaná aj v Guinnessovej knihe rekordov.

Turisticky atraktívnym je aj okolitá Zádielska planina medzi Zádielskou a Hájskou tiesňavou, typická povrchovými škrapmi, závrtmi a pokrytá pasienkami a krovinami.

Atraktívna je aj 770 metrov vysoká Havrania skala, ktorá sa nachádza severne od Zádielskej chaty, kde  sa nachádza praveké, valom opevnené hradisko, ktoré bolo sídlom ľudu kyjatickej kultúry. Obyvatelia poznali spracovanie železa.

Prístup z Jasova: Jasov - Moldava nad Bodvou -  smer Rožňava : Drienovec - Turňa nad Bodvou - odbočka na Zádiel - Zádielska tiesňava