História

Obec Jasov má bohatú históriu, ktorá sa viaže hlavne k existencii kláštora premonštrátov, ale vďaka jasovskej jaskyni v útrobách skalného masívu, jeho história siaha oveľa hlbšie do dejín ľudstva. V jaskynných priestoroch sa totiž našli stopy po neolitickom i eneolitickom osídlení potvrdené nálezmi bukovohorskej kultúry, kanelovej keramiky, spolu s archeologickými pamiatkami pilinskej kultúry z mladšej bronzovej doby i nálezmi kyjatickej kultúry z neskorej bronzovej doby.

Skutočnosť nepretržitého mnohotisícročného osídlenia územia obce a okolia potvrdzujú i nálezy zo železnej - hallštattskej doby, z čias Rímskej ríše a pozostatky keramiky zo strednej a mladšej hradištnej doby.

Najstaršia písomná správa o území Jasova je o jasovskom kláštore z obdobia okolo roku 1234, kde sa hovorí o kláštore premonštrátov ako pobočke kláštora sv. Štefana vo Veľkom Varadíne, pričom územie a obec patrili k hradu Turňa.

Útrapy tisícročných bojov o prežitie počas tatárskeho vpádu, bojov o kráľovský trón, dvoch svetových vojen,  ale i nespočetných chorôb a epidémií, spôsobovali zmeny v počte obyvateľov. Napokon však pôvodne banícke mestečko prežilo a sila obyvateľov si zasluhuje, aby sa pripomenuli historické udalosti, ktoré tvorili ľudia a pretvárali ľudí.