História baníctva, hutníctva, remeselnej výroby a podnikania v obci a okolí
04.09.2019
Gelnica, Smolník, Rudabánya, Jasov, Telkibánya, Rožňava a Spišská Nová Ves.
I keď o baníctve v jasovskom chotári hovoria archeologické nálezy (odkrytý príbytok kováča a ohnisko s nájdenými železnými sekerami s tuľajkou a dvoma kusmi železoviny) z obdobia pred 2000 až 2400 rokov, najvýznamnejšou etapou v histórii jasovského baníctva je obdobie panovania kráľa Ondreja III., ktorý 21.12.1290 vydal listinu, ktorou upevňuje banské práva jasovského prepošstva na ťažbu kovov s výnimkou striebra. Možnosť dolovať striebro umožnil listinou z roku 1358 kráľ Ľudovít I. a opätovne potvrdil kráľ Žigmund v roku 1430.
Kým v stredoveku sa kládol dôraz na ťažbu striebra a medi, v XVI. storočí sa začal zvyšovať záujem o železo a s tým súvisiacu ťažbu. Spočiatku sa premonštrátsky rád venoval ťažbe, neskôr prenajímal bane veľkým spoločnostiam, z ktorých je hodno spomenúť Rimamuránsko-šalgótarjánsku železiarenskú účastinnú spoločnosť, ktorá tu vykonávala banskú ťažbu od roku 1891. Vzhľadom na to, že rudu bolo potrebné efektívne prepravovať, od roku 1894 sa realizovala železničná vlečka z Bane Lucie do Počkaja a v nadväznosti až do železiarní v Ózde. Po rozpade Rakúsko-Uhorska síce načas došlo za I. Československej republiky k oživeniu banskej činnosti, ale rozdelenie banského územia medzi Maďarsko a Slovensko v čase vzniku Slovenského štátu, prispelo k jej zániku.
Popri ťažbe rúd sa v XIX. storočí uskutočňuje aj ťažba červeno-bieleho, čierno-bieleho a modro-bieleho mramoru, z ktorého sa tu vyrábali umelecké predmety – stoly, sochy, náhrobné kamene a pod.
Od XV. storočia vykonávanie remesla v Uhorsku je pevne spojené s cechmi, ktoré boli organizačnou zložkou remeselníkov. Najstaršie zachované záznamy o existencii cechu debnárov v Jasove sú z roku 1570. Koncom XVII. storočia v Jasove fungovalo už 7 cechov, pričom na založenie cechu stačilo mať troch majstrov, ktorí povinne museli byť členmi cechu.
Zo symbolov jasovských cechov sa v súčasnosti zachovali znaky – erby jednotlivých cechov namaľované v jednej z miestností Obecného úradu v Jasove (niektoré z nich sú na obrázkoch vyššie). Tieto potvrdzujú existenciu nasledovných remesiel, ktoré v podstate zanikli po roku 1948:
- cech čižmárov
- cech debnárov
- cech gombičkárov
- cech hrnčiarov
- cech kováčov
- cech krajčírov
- cech mäsiarov
- cech stolárov
- cech kožušníkov
- cech tkáčov
O snahe obyvateľov obce zapojiť sa do zabezpečovania životných potrieb statočnou prácou svedčí aj skutočnosť, že mnohí obyvatelia si otvárali živnosti aj v prvej polovici XX. storočia, a vznikali nové druhy podnikania, a to napr.:
- šrotovanie obilia a predaj šrotu,
- výroba likérov,
- výroba sódovej vody,
- obchod s miešaným tovarom,
- obchod s cukríkmi a južným ovocím,
- obchody so strižným a koženým tovarom,
- obchod so surovými kožami,
- obchodovanie s dobytkom,
- obchodovanie so starým železom a handrami,
- veľkoobchod s vínom,
- prevádzkovanie autodrožkárskej činnosti na prepravu osôb,
- podnikanie v oblasti poľnohospodárstva – mláťačka obilia využívaná živnostníkom pre obec i okolie.
